Miesto konania: Dot. Contemporary Art Gallery
2.11. – 2.12. 2017
Kurátorský tím: Ivana Moncoľová, Miroslava Urbanová
Samostatná výstava Juraja Floreka Panel & burina predstavuje výber z jeho najnovších maliarskych prác, ktorých nosnou témou je mestská krajina. Florek, známy svojím striktne plenéristickým prístupom k spracovaniu žánru krajinomaľby, má však vo výbere námetov pomerne ďaleko od romanticky znejúceho francúzskeho termínu pre maľbu pod šírym nebom.
Chátrajúce utilitárne a industriálne budovy, nové škatuľové veľkosklady a priemyselné haly, krikľavo zateplené paneláky či podzemné garáže v nákupných centrách patria k bežným námetom bývalého grafiťáka, pre ktorého sú naďalej inšpiratívne práve tieto na prvý pohľad vizuálne neatraktívne miesta na okraji záujmu väčšinovej spoločnosti. Vznik svojich obrazov opisuje ako trojstupňový proces spájajúci poetiku – prehliadanú krásu mestského prostredia, akciu – v mestských exteriéroch a dokument – topografiu miesta.
V protiklade ku všadeprítomnej digitalizácii a neustále sa zrýchľujúcemu tempu dnešného (hlavne mestského) života si Florek zvolil tradičné a pomalé médium olejomaľby v bezprostrednom kontakte so zobrazenou scenériou. Nejde však o žiadne minuciózne krajinné portréty ani o zachytenie atmosféry prchavého tu a teraz. Na menších, ľahko prenosných formátoch zostáva jeho maliarsky rukopis výrazne štruktúrovaný. Nemá za cieľ pridať na kráse rovnako hrubým betónovým panelom. Nehľadí do diaľav, umiestňujúc horizont v zlatom reze. Skôr cielene vyberá také fragmenty, v ktorých sa stretáva často naozaj len betón a burina v nihilistickom dialógu o pominuteľnosti všetkého.
Maľby takýchto miest sa k nám vo výsledku prihovárajú naliehavejšie ako fotografie. Po ponorení sa do ich (anti)estetiky a vecného komentára situácie sa však automaticky natískajú otázky o tuzemskej absentujúcej starostlivosti a koncepcii mestského priestoru, jeho vplyvu na svojich obyvateľov. Práve mesto je špecifickým priestorom, kde sa rodia rôzne druhy subjektov a identít v rámci jeho možností a obmedzení, s rozdielmi v centrách a na perifériách. V oboch prípadoch však platí, že skôr než na živú panorámu sme zvyknutí na panorámu zaparkovaných automobilov.
Florekovým ďalším okruhom záujmu je urban exploration, prieskum verejne neprístupných objektov a budov mimo dohľadu autorít a zdanlivo mimo času. Maľbu a fotografický výstup z návštevy týchto „ne-miest‟ nemieša. Pri oboch druhoch vizuálneho záznamu je však preňho dôležitá už spomínaná akcia, performatívny prvok a kontakt s okolím mimo štyroch stien ateliéru. Svoj pohľad na urbánnu krajinu tak nesprostredkúva výlučne galerijným návštevníkom, no zasahuje tým do širšieho sociálneho pola.
Inú polohu predstavuje jeho „kutilská‟ interiérová séria. Tá zachytáva návrat domáceho pestovania zelene a zeleniny v slovenských bytovkách. Či už ide o hipsterský trend, či o pozitívne ventilovanú nespokojnosť s výberom medzinárodného tovaru v lokálnych supermarketoch, tieto skromné a mierne ošumelé zátišia sú akýmsi dorozprávaním Florekových mestských pozorovaní. Rozprávaní o ľuďoch, ktorí vedia, že o svoje sa stará ľahšie ako o spoločné, no ktorí sa pomaly začínajú združovať v rôznych kultúrnych stánkoch v regionálnych mestách s cieľom zmeniť veci verejné v rámci lokálnych komunít. Naspäť do plenéru!