Petra Messa. Detected Landscape

Nitrianska galéria, Salón, Župné námestie 3, 949 01 Nitra, Slovakia

22.3.-22.4.-2018

Výstava Detected landscape (Objavená/zaznamenaná krajina) svojím názvom odkazuje k snahe o aktualizovanie uchopenia žánru krajinomaľby a krajiny ako takej. Táto aktualizácia je širšie rámcovaná novou geologickou epochou antropocénu a všadeprítomnými technológiami zaznamenávania a dohľadu, či už pomocou satelitných snímok alebo záznamov z dronov. S týmito zmenami v globálnom meradle sa spája deromantizovanie „prírodnej“ krajiny ako takej a jej chápanie ako určitého premenlivého nielen geografického a geologického, ale aj politického, kultúrneho a sociálneho priestoru.

Petra Mešša vo svojej najnovšej sérii pokračuje v rozvíjaní témy tzv. banálnej krajiny, tentokrát v médiách maľby, fotografie a videa. Nezaujíma ju monumentálny prírodný masív zasnežených končiarov a nekonečných dolín, ktoré inšpirujú k existenciálnym povzdychnutiam a popevkom na poli ľudovej, či populárnej hudby. Vyberá pohľady a fragmenty z krajinného repertoáru, kde sa na prvý pohľad neobjavuje nič špecifické, či prvoplánovo malebné.

Vytvára série, kde sa ústredným motívom stáva mláka, peň stromu, či kopa dreveného odpadu. Tieto známe a pritom presne nelokalizovateľné útvary a štruktúry však v sebe takmer vždy nesú stopu ľudskej ruky aspoň v rovine indexu – niekto vyjazdil autom brázdu, v ktorej sa usadzuje voda, zoťal strom, ktorého peň vidíme. Vzniká tak istý kaleidoskop každodennosti, ktorý však opakovaním môže paradoxne skĺznuť do dvoch odlišných polôh. Jednou z nich je vyzdvihnutie týchto banálnych námetov do symbolickej roviny – mláka ako symbol cyklických javov v prírode, peň ako symbol ubiehajúceho času vpísaného v letokruhoch. Na druhej strane, tieto obrazy, o ktoré sme zavadili pohľadom bez hľadania ich estetického potenciálu, nám samy o sebe môžu byť málo. Málo, pretože sa nám okamžite v pamäti spájajú so širším obrazom krajiny, jej inými než vizuálnymi podnetmi.

Od realisticky prevedenej klasickej olejomaľby, ktorú autorka s nadhľadom používa na spomínané banálne motívy, prechádza (či sa navracia?) k fotografickému záznamu, ktorým vzdáva istým spôsobom poctu genealógii umeleckého spracovania témy krajiny. Ďalším stupňom (či registrom) zachytenia krajiny sa stáva videozáznam. Statická kamera nám však opäť zabraňuje v obsiahnutí viac než autorkou zvoleného výseku. Ten už síce obsahuje dôležitú zvukovú informáciu, no zaseknutí pri pohľade na zdanlivo do seba sa vlievajúci potok, môžeme iba lakonicky skonštatovať: panta rhei a čo ďalej? Práve tento moment premenlivosti, unikania, vnímania odlišností jednotlivých zobrazovacích registrov a našej pozície ako subjektu postaveného pred reflektovanie vlastnej pozície a vzťahu ku krajine, ohraničuje hľadanie banálnej krajiny aj u Petry.

Umelkyňa si zároveň uvedomuje, že pracuje s obrazmi stredoeurópskej krajiny, pevne ukotvená geograficky, ale aj esteticky, v istej kontinuite, či vymedzovaní sa voči tradícii a zároveň príslušnosťou k prúdu rozmýšľania o krajine, ktorý bol označený termínmi novodobý romantizmus, či konštruktívna lyrika (Mária Janušová). Istou kontemplatívnosťou, jednoduchosťou námetov a ich prevedenia sa Petra vedome vymedzuje voči prevahe vizuálneho smogu, no prístup umelkyne k materiálu smeruje k čoraz analytickejšiemu hľadaniu krajiny, krajiny dotknutej a zasiahnutej, objavenej a zaznamenanej.

Miroslava Urbanová

– – –
Petra Mešša (*1987, rodená Vojteková) je absolventkou maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Fischer, doc. Kosziba). Jej práce boli prezentované na skupinových výstavách Novodobý romantizmus v Galérii mesta Bratislava (2015) alebo Konstruktivní lyrika v Galerii města Plzně (2017).

_____________________________________________________________________________

As the title of the Detected Landscape exhibition suggests, it refers to an effort of updating the genre of landscape painting and the landscape in general. This update is generally outlined by the Anthropocene geological epoch and the pervasive recording and overseeing technologies or satellite imagery and drone recordings. On a global scale, these changes are related to the demoralisation of the “natural” landscape and the way we understand it as variable, geographical, geological, but also political, cultural and social space.

Petra Mešša’s newest series continues to evolve the theme of the so-called trivial landscape, while incorporating different media, including painting, photography and video. She is not interested in monumental natural sites featuring snow-capped mountains and endless valleys that call out existential sighs and tunes of both folk and popular music. She opts for fragmented landscape that does not seem to explore anything specific or superficially picturesque.

She creates various series whose key themes include a puddle, stump or a pile of discarded lumber. These familiar and yet not specifically located formations and structures almost always carry signs of human touch, at least on the index level – road ruts made by someone’s car that accumulate water or a stump of a tree that has been cut down by someone. It creates a kaleidoscope of everydayness that can, however, slip into two different levels by repeating itself.

One of them is taking these trivial themes and turning them into symbols – the puddle symbolises naturally repeating phenomena, while the stump represents the passing of time that has been written into its annual rings. On the other hand, these are images we have noticed without assigning them any aesthetic value and they just may not be enough on their own. Not enough as they immediately call up other associations related to their landscape, not just the visual ones.

The artist moves (or returns?) from her realistic classic oil paintings of trivial themes to the medium of photography, while somehow honouring the genealogy of working with the landscape theme throughout history. Another level (or medium) of capturing the landscape is video footage. Her static shots, however, prevent us from exploring nothing but the frame the artist has chosen. Even though this one actually contains a valuable audio recording as well, we are stuck looking at a stream seemingly flowing into itself and we can sum it up into a brief: panta rhei and what else? It is this moment of inconsistency, escaping, realising the differences between the individual media and our position as a subject who is supposed to reflect upon their own position and relationship with nature that inspire Petra’s search for these trivial parts of the scenery.

The artist realises she is working with images of the Central European landscape with precise geographical and aesthetic frameworks while trying avoid certain traditions and being assigned to the movement that has been titled as contemporary romanticism or constructive lyric (Mária Janušová). Petra’s contemplativeness, simple themes and their execution set her apart from all the visual smog out there, while her approach towards the material keeps becoming more of an analytical search for the landscape that has been violated and damaged, detected and recorded.

Miroslava Urbanová

Petra Mešša (*1987, born Vojteková) graduated from painting at the Academy of Fine Arts and Design in Bratislava (prof. Fischer, doc. Kosziba). Her works have been presented at group exhibitions Contemporary Romanticism at the Bratislava City Gallery (2015) and Constructive Lyric at the Gallery City of Pilsen (2017).

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s