Umelci/ artists: Michal Huba, Dávid Koronczi, Dominika Kunzová
Miesto/ Venue: Galéria MEDIUM, Hviezdoslavovo námestie, Bratislava
Trvanie/ Duration: 04.09.-16.09.2018
Pravidelnú záplavu prevažne vecne štylizovaných správ o klimatických zmenách z médií dopĺňajú emotívne okomentované príspevky plné plastu vo veľrybích vnútornostiach v newsfeede sociálnych sietí, apelujúcich na zmenu správania človeka spotrebiteľského. Antropocén (Stoermer, Crutzen) sa stal všeobecne známym pojmom pre označenie novej epochy, v ktorej vplyv ľudskej činnosti nezvratne mení planétu. Ako kritický update termínu antropocén kvôli jeho ľudsko-strednosti v manažérskom šate a bez vôle k systémovej zmene sa objavil pojem kapitalocén (Malm, Moore). Ten historicky a ideologicky lokalizuje prebiehajúcu krízu v rámci globálneho kapitalizmu a jeho ambície neohraničeného rastu na úkor bezbrehého využívania zdrojov planéty.
Toto úvodné terminologické okienko nemá edukatívne ani moralizujúce ambície. Poukazuje na posuny v rozmýšľaní o prebiehajúcich procesoch a zmenách, ktoré re-definujú našu súčasnosť a ktoré odrážajú náš spôsob nazerania na problémy aj prostredníctvom ich pomenúvania. Zároveň uvádza odlišné pohľady na vnímanie temporality, rozširovanie povedomia historického času o obdobia pred existenciou ľudského druhu a dôležitosť terajších rozhodnutí.
Miestnosť č. 4
Dominika Kunzová, Kontemplácia, 2017, Bone china (porcelán), maľba chloridmi a oxidmi kovov, komponenty zo striebra a ocele, dotykový senzor, bezdrôtové nabíjanie, priemer 45mm, hrúbka 9mm
Vreckové hodinky z porcelánu od Dominiky Kunzovej s názvom Contemplations sú nielen vyšperkovaným dizajnérskym kúskom, ale aj odrazovým mostíkom pre rozmýšľanie o časovosti ako takej, ktoré presahuje bežné starosti ohľadne vplyvu zmeny letného a zimného času na náš spánok. Svojím prevedením spájajú retro reminiscencie na galantnú dobu s novými technológiami, ktoré umožnili autorke vytvoriť na dotyk citlivý ukazovateľ aktuálneho času. Ich funkcia sa aktivuje práve dotykom s pokožkou, inak ich ručičky neuvidíme. Poukazujú na vysokosubjektívne vnímanie času, narúšajú predstavy o jeho lineárnom, či cyklickom plynutí. Ich kontemplačný potenciál však nespočíva vo fetišizácii prítomného okamihu. Naopak, práve ich bežné ticho umožňuje ozajstné ponorenie sa do seba. To si zas však vychutnáme až po odznení nášho dotyku.
Zmeny vo vnímaní temporality nie sú jediným bodom dišputy, v kontexte ktorej môžeme pristupovať k vystaveným dielam. Možno ich čítať v rámci zmien v teoretizovaní o fungovaní planéty Zeme ako takej, ktoré síce nastoľuje akýsi nový geocentrizmus, no bez spomínaného antropocentrizmu. Od popularizačnej figúry Matky Zeme, naivne vnímanej ako všeobjímajúcej zásobarne materiálnych surovín a darkyne života, sa diskurz v rôznych disciplínach presunul k imaginárnej a imateriálnej postave Gaie (Lovelock, Margulis, Stengers, či Latour). Gaia predstavuje samoregulačný systém, súhrn vzájomne závislých procesov, ktorý však neslúži na to, aby sme sa tu mali dobre a mali všetkého dostatok. Naopak, jej reakcia na zmeny spôsobené kapitalistickým systémom je skôr rušivá, intruzívna (Stengers). Navracia ľudí do horizontálneho vzťahu ku geobiosfére (Clarke).
Miestnosť č. 3
Michal Huba, séria Fyzis, 2017-8, farebné pigmentové tlače a čiernobiele bromostrieborné fotografie kašírované na preglejke, rôzne veľkosti
Miestnosť č. 2
Dominika Kunzová, Múr, 2012, priestorová inštalácia, granitové skaly, hlinené kamene (hlina, paperclay, drvený čadič, žuľa, sľuda)
rozmery: približne 2m dĺžka,výška cca 30 cm, šírka cca 30 cm
Michal Huba sa vo svojej fotografickej série Fyzis (príroda, bytie) problematizuje dichotómiu prírody a subjektu. Na zachytenie dynamiky vzťahov a procesov využíva pulzujúci rytmus inštalácie rôznych formátov a obrazovej zložky fotografií. Nič nezostáva v nehybnosti, zachytené predmety a javy podliehajú neustálym zmenám. Ich materialita a štruktúry sú súčasťou väčšieho celku plného kontrastov a podobností. Podobne ako inštalácia Múr Dominiky Kunzovej, ktorá pozostáva z nájdených granitových kameňov a autorkou vytvorených, dutých kameňov, rozdiel medzi ľudským a prírodným je konštruktom, pomocnou hranicou mimo podstaty vecí. Múr je zároveň výsledkom autorkinej reflexie na tému pomsta. V kontexte výstavy Hlbšie než dovnútra nadobúda jej rozpadávajúci sa múr, ktorého hlinené kamene vznikli postupným sušením na slnku, silne symbolický, ba až propeticko-patetický výraz.
Posledný pojem, pri ktorom sa pozastavím a ktorý sa snaží pomenovať súčasné celoplanetárne zmeny je chthulucén, poeticky pomenovaný podľa literárnej postavy – príšery s mnohými chápadlami (Haraway). Jeho autorka vyzýva na nadväzovanie kvázi príbuzenských vzťahov, ktoré si nezakladajú na genealógii a vytváraní potomstva, no vzájomne prospešných vzťahov mimo tradičných hierarchií druhov a vecí. Leitmotívom sa v tomto prípade stáva spolupráca a symbióza.
Miestnosť č. 1
Dávid Koronczi, Baktériálne blues a kvasinkový žúr, 2018, múka, digitálna projekcia, reliéfna kresba na omietke, hudobný track, kuchynské utierky
Environment Dávida Koroncziho Bakteriálne blues a kvasinkový žúr pozostáva z viacerých tematicky prepojených elementov s rituálnym nádychom. Vstupný záves zošitý z kuchynských utierok, hudobný track s cvrlikajúcim a mľaskajúcim podmazom, projekcia amorfných obrazcov na kruh z múky na zemi a pečené obrazce odkazujú na jednu zo základných potravín, jej prípavu a príbeh naprieč kultúrami a politickými systémami – chlieb. Namiesto ľudí tu však svoj obradný žúr majú kvasinky, ktoré nám pomáhajú tráviť inak nestráviteľné zložky chleba. V priemyselne produkovanom pečive sa však nenachádzajú. Kvasinky v ľudských vnútornostiach sú skutočnými agentmi poctivej spolupráce, predstavy nového druhu príbuzenstva podľa Haraway. Sú živé, kultúrne, politické, dokonca estetické.
Dielo vzniklo v spolupráci a za pomoci Juraja Mydlu a Martiny Szabóovej
Vznik tejto práce z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia
Výstava Hlbšie než dovnútra predstavuje tri rozmanité umelecké sondy autoriek a autorov z oblastí voľného umenia a dizajnu. Prostredníctvom nich skúmajú priepustnosť a hranice myšlienkových koštrukcií a konštruktov (spochybnenie dichotómie príroda vs. subjekt, vnímania času ako čisto objektívnej veličiny, či rozšírenie ponímania komunity a spolupráce na úroveň mikroorganizmov). Neostávajú na povrchu, naopak, zaujímajú ich sedimenty, ktoré konštituujú náš prístup k poznávaniu sveta a v rámci neho prebiehajúcich procesov.
Vystavujúce autorky a autori získali Cenu rektora Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave v roku 2017.
Tento projekt podporil z verejných zdrojov: Bratislavský samosprávny kraj
Michal Huba je absolventom Katedry fotografie a nových médií. Vo svojej tvorbe sa zaoberá možnosťami budovania súvzťažností medzi fotografickými obrazmi s dôrazom na metaforický potenciál týchto vzťahov. Trvá pri tom na obsahovej závažnosti chápania fotografie ako poetickej reči.
Dávid Koronczi: „Som grafickým dizajnérom, príležitostným kurátorom, kultúrnym organizátorom a umelcom. Absolvoval som bakalárske štúdium fotografie na opavskej ITF a magisterské štúdium na Katedre Intermédií VŠVU, v ateliéri IN – Ilony Németh. Vo svojej práci sa snažím prepájaťautorstvo s každodennosťou a (ľudskými i neľudskými) komunitami navôkol. Prirodzene inklinujem k reflexii pamäti, identít a politík, jazykov, enviro filozofií, eko-diskurzov a gepolitických otázok… špekulujem, fabulujem, rozmýšľam. Moje kurátorské projekty boli viazané prevažne na galériu PRIESTOR v Lučenci, ktorú sme prevádzkovali od polovice roku 2010 do konca roku 2015. Som spoluzakladateľom a členom redakčnej rady mesačníka Kapitál, dramaturgom festivalu MEDZIHMLA a od roku 2011 pracujem v kolektívnom vizuálnom inkubátore Pinchof_ – ktorý sa venuje vizuálnej komunikácii kultúrnych podujatí a platforiem. Ako DJ vystupujem pod menom Richard Zsiiir.“
Dominika Kunzová je absolventkou ateliéru keramiky u doc. MgA. Daniela Piřšča. Poučená predchádzajúcim dvojročným štúdiom architektúry v ateliéri Mag.arch. Petra Steca ArtD. (oboje na VŠVU) chápe hlinu ako médium rozšírene. Cielene nahmatáva a rozmazáva zaužívané hranice doterajšieho vnímania keramiky ako úžitkového remesla. Vo svojej tvorbe pracuje s rôznymi mierkami (priestorové inštalácie, socha, reflexívny dizajn, nositeľný šperk) ktoré jej poskytujú rozličnú škálu prístupov k divákovi. Striedaním mierok a experimentovaním s materiálom získava dostatok voľnosti v tvorbe aj napriek dobrovoľnej redukcii výrazových prostriedkov na hlinu.
Deeper Down than Inside
The daily flow of news from mainstream media concerning climate changes are accompanied by emotional messages with the pictures of dead whales full of plastic in our social media newsfeed, making appeal on the change of our consumer behaviour. Anthropocene (Stoermer, Crutzen) became a well-known term for the demarcation of a new epoch, when the human activity unreversibly changes the planet. As a critical update of the concept of anthropocene — due to its anthropocentric nature and lack of ambition to change the system — appeared capitalocene. Capitalocene localizes the ongoing crisis both historically and ideologically within the global capitalism and its ambition of unrestricted growth at the expenses of extraction of planets‘ resources.
The terminological introduction above has no educational or moralizing purposes. It rather pinpoints at the shifts in thinking about the ongoing processes and changes, that are re-defining our present and that reflect on ways of looking at the problems also by means of how we name them. Simultaneously, it presents different views on perception of the temporality, the broadening of historical awareness to times before the existence of human species and the importance of the current decisions.
Room No. 4
Dominika Kunzová, Contemplations, 2017, Bone china (porcelain), painting with chlorides and oxides of metal, silver and steel components, touch sensor, wireless charging, diameter 45mm, thickness 9mm
The porcelain pocket waches Contemplations of Dominika Kunzová are not only a designer jewel, but a starting point to thinking about the temporality as such, that transcends our ordinary problems – such as the influence of the summer and winter time on our sleep cycle. In their design they fuse the retro reminiscences of chivalrous times with new technologies, that enabled the artist to create a time-measuring device, that is sensitive to touch. Their display the time only after the touch with human skin, otherwise the clock dial remains invisible. They reflect on the subjective nature of the perception of time, disrupting the notions about its linear or circular flow. Their contemplation potential does not lie in the fetisization of the present moment. On the other hand, their usual quietness enables the real reaching of the state of contemplation. However, we can enjoy this state only after our touch abates.
The changes in the perception of temporality is not the only discursive point, that can be followed within the contextualization of the exhibited pieces. They can be read as well within the changes in theoretization about the planet Earth as such, that is quite geocentric, but not anthropocentric anymore. Far from popular figure of the Mother Earth, naively described as motherly reservoir of material, the discourse switched to imaginary and immaterial figure of Gaia (Lovelock, Margulis, Stengers and Latour). Gaia embodies the autopoietic system, a sum of interdependent processes, that does not serve to our good and plentifulness. Conversely, her reaction to changes caused by capitalist extraction is actually rather intrusive (Stengers). The humans are moved back to the horizontal relationship to biosphere (Clarke).
Room No. 3
Michal Huba, the series Fyzis, 2017-8, colorful pigment prints and black and white brome-silver photography on plywood, various sizes
Dominika Kunzová, The Wall, 2012, installation, granite stones, clay stones (clay, paperclay, crushed basalt, granite, mica)
Through his series Fyzis (nature, being), Michal Huba problematizes the dichotomy of nature and subject. He uses the pulsating rhythm of installation of various formats and photographic pictures to convey the dynamics of relationships and processes. Nothing remains static, the captured objects and matters are constantly in the flow. Their materiality and structures are part of the bigger whole of contrasts and affinities. Similarly to the installation made out of clay stones by Dominika Kunzová – The Wall, the difference between the human and the natural is a construct, a helping line outside the essence of the matter. Simultaneously, The Wall is the outcome of the thematization of the topic of revenge by the artist. Within the context of the exhibition Deeper Down than Inside, the crumbling wall, that was partially made out of sun-dried clay, gains strongly symbolic, even a prophetic-pathetic touch.
The last term, that I briefly describe and that tries to name the present planetary changes is chthulocene, poetically named after a character from literature – a monster with many tentacles (Haraway). Its author challenges all to establish new kinships, that are not based on the genealogy and reproduction, but rather on the mutually beneficial relationships outside traditional hierarchies of species and things. The main motif becomes collaboration and symbiosis.
Room No. 1
Dávid Koronczi, Bacterial Blues and Yeast Party, 2018, flour, digital projection, relief drawing onto wall, music track, dish towels
Environment of Dávid Koronczi Bacterial Blues and Yeast Party consists of many thematically intertwined elements with ritual feeling. The entrance curtain stitched from dish towels, music track with sounds of insects and dough, projection of amorphous ensambles onto the circle from flour on the floor and many baked elements – these all things are linked to one of the basic grocery items, its production and story across cultures and political systems – the bread. Instead of people enjoy their ritual party this time the yeasts, that help us to digest otherwise indigestable ingredients of bread. However, they are not present in industrially produced bread. The yeast in human intestines are a real agents of honest collaboration, maybe the new kind of kin according to Haraway. They are alive, cultural, political and aesthetic as well.
This work was created in collaboration and with help of Juraj Mydla and Martina Szabóová
Supported using public funding by Slovak Arts Council
The exhibition Depper Down than Inside presents three distinctive practitioners from fine arts and design. They probe the permeability of mental structures and constructs (by questioning of dichotomy nature vs. subject, of perception of time as pure objective quantity or by broadening the concept of community and collaboration to the microbiologic level). In ther examinations, they do not remain on superficial level. Conversely, they are interested in the sediments, that constitute our approach to learning about the world and the processes occuring within.
The exhibited artists were awarded with the Prize of the chancellor of Academy of Fine Arts and Design in Bratislava in 2017.
The project has been made possible by public support from:Bratislava Self-Governing Region
Michal Huba is graduate from Department of Photography and New Media. In his art practice he explores the possibilities of building up the correlations between photographic images with the emphasis on methaporical potential of these relationships. He insists on importance of thinking about the photography as poetic language.
Dávid Koronczi: „I am graphic designer, curator, cultural organisator and artist. I finished my Bachelor´s Degree in photography at ITF in Opava and my Master´s Degree at the Department of Intermedia at the Academy of Fine Arts and Design in Bratislava, in the Studio IN of Ilona Németh. In my work, I try to connect the authorship with everyday living and (human and non-human) communities around. My inclination to reflection of memory, identities and politics, language, enviro-philosophies, ecological discourses and geopolitical issues is therefore natural… I speculate, I event stories, I think a lot. The majority of my curatorial projects took place at the gallery PRIESTOR in Lučenec, where we organized the exhibition from the mid 2010 to the end of 2015. I am a co-founder and member of the editorial board of the magazine Kapitál, since 2011 I work in a collective visual incubator Pinchof_, that is specialized in the field of visual communication of cultural events and platforms. I perform as DJ Richard Zsiiir.“
Dominika Kunzová is graduate from Studio of Ceramics by doc. MgA. Daniel Piršč. Due to her previous 2-year-study of architecture in the studio of Mag.arch. Peter Stec ArtD. she understands the clay as capable of extending the borders of its medium. She touches and dissolves the borders of perception of ceramics within the framework of applied arts. In her art practice she works with various dimensions (installations in space, sculpture, design, jewelry), that enable her to approach the observer in various fashion. By play with dimenstions and experiments with material she gains enough freedom of production despite the reduction of her means of expression solely to clay.
Miroslava Urbanova. Freelance Curator and Art Critic 