Kristína Mésároš

Endless Wonderers

Otvorenie výstavy: 9.10.2020 (posunuté na 18.06.2021)

Dub Gallery, Nádražní 834, Pelhřimov

Foto: Dub Gallery

Maľby Kristíny Mésároš sú magnetizujúce svojou atmosférou a prevedením figurálnych námetov. Vyznačujú sa prítomnosťou ľudí, zvierat a vecí, ktoré sa na ploche obrazu premieňajú na postavy vykonávajúce zdanlivo tajuplné činnosti, na symbolické tvory a na enigmy mimo historický čas. Pre pochopenie ich úloh a významov sa na ne nestačí iba pozerať, je potrebné sa do nich ponoriť a splývať s nimi v mori asociácií a spomienok. 

Mésároš pozorne sleduje zmeny zdanlivo nemenných miest a prostredí, zachytáva ich v čase fotoaparátom, zbiera ich a odkladá, aby ich neskôr na plátne oživila útržkami možných rozprávaní prostredníctvom postáv, predmetov, ale aj atmosférických zmien na oblohe. Využíva  repertoár motívov, ku ktorým sa vracia, a prostredníctvom ktorých skúma možnosti ich ďalšieho rozvíjania, reinterpretácie, rozvetvovania do košatých korún osamelých stromov, ktoré tu však nie sú iba obyčajnou krajinárskou kulisou. 

Výber z najnovších diel Kristíny Mésároš nás na výstave Endless Wonderers tentokrát uvádza do priestorov imaginárnych biotopov. V nich sa postavy vystrihnuté z kontextov dobových fotografií či kŕdle vtákov ocitajú v prostredí bujných záhrad a močaristých lesov. Okvetia rastlín vábia svojou sýtou farebnosťou vo svojej ubzučanej každodennosti nielen hmyz. Sú pôsobivou scenériou malých a veľkých príbehov, ktorých nitky ťaháme spoločne s umelkyňou. Naproti tomu, prepletené biele šnúrky z jej obrazov majú potenciál nielen spájať, vytvárať nežné putá, ale naopak, môžu nás zároveň zviazať, obmedziť rozlet, zamedziť sebavyjadreniu. 

Mésároš vie, že každodenná realita sa javí v našich očiach fádnejšia ako naozaj je. Preto zviditeľňuje to, čo ostáva našim očiam neprístupné: že obloha nie je iba modrá a procesy, ktoré prebiehajú v nás a v našom okolí nie sú úplne zachytiteľné voľným okom a niekedy ani verbalizovateľné. Že nie všetko sa javí také, aké je – tie najkrajšie sfarbené rastliny a živočíchy bývajú v prírode tie najjedovatejšie. To, čo považujeme za skutočne dôležité, to čo si nakoniec pamätáme, s pribúdajúcim časom síce nadobúda silnejšie kontúry, no tie sú však vo veľkej miere odlišné od našej pôvodnej skúsenosti. Samy/i si staviame z mozaiky spomienok múry, ktorých jednotlivé kamienky poznáme po dotyku naspamäť, no dokopy tvoria obraz, ktorý nikdy úplne nevieme obsiahnuť.

Miroslava Urbanová