Mária Čorejová: Standing Waters

Venue: Bratislava City Gallery, Pálffy Palace

Duration: 16.06.-03.09.2017

The solo show of Mária Čorejová Standing Waters at Bratislava City Gallery presents a selection from her latest drawing series Days of Anger (2015-2016), Brave World (2016-2017), Standing Waters (2017) and Drawing Restraints (2017), together with the objects by architect Miriam Šebianová Sweet Home (2017). Mária continues to develop her authentic authorial programme prevalently in the technique ink on paper. On the white surface of the paper sheet the objects are assembled in such constellations of which one exclusive interpretation would put us in danger of getting stuck in the shallows.

Days of Anger, referring with its title to the classic of Slovak literature, consist of representations of both everyday objects and universal symbols of our cultural circle, for example bread or boat. Things which are burnt, burning, flowing, or are drowning in themselves, produce the instant feeling of worry about the change of their state and/or state of matter. Mária adapts her technique – this time very soft pencil drawing and scratched black wax – so that she reaches more dramatic contrast, feeling of loss of security after being hit by imaginary lightning of anger.

The newest Drawing Restraints, to which Miriam responds with Sweet Home, are at first sight thematically alike to Days of Anger. On the other hand, as the title suggests, Mária reflects on the possibilities and limits of the drawing media. She does not take into account only its preconditions as space demarcation – paper edges, or its fundamental flatness. At the same time she doubts if there is actually really something except nothing behind the picture. Metal construction of Miriam’s objects shaped as houses delineates in the third dimension a certain physical and ideological space, in the similar way like Mária’s drawing line. Borders of this space are interrupted with motifs from Mária’s usual repertoire, for example balloon or animals, which are searching for their place in the framework of unclear borders between private and public space. Artists are inviting us to take a look at their relationship, its sweet ups and downs, its fragility similar to the sugar walls of one of the little houses.

Christian symbolism and church as religious archetype is emerging in Mária’s œuvre regularly, last time in the series Stations of Crisis. In the newer Brave World the artist directs our gaze into the interior of sacral architecture: to the naves, transepts and chapels of the cloisters and cathedrals from Middle Ages. These are without doubt the most monumental material and artistic manifestations of the Christian tradition in Europe. She brings various strange objects and phenomena to these spaces and therefore disturbs the genre impression of the drawings. Indeed, these depictions of church interiors denote more metaphysical than physical space, but deprived of its divine aura represented by the light coming through the colourful glass windows. In these mute skeletons are the fragments of the secular world trapped in the iconic black matter/fluid. The artist shifts the discussion to the framework of thinking about systems (religious, social, cultural), about their borders, confrontations and overlaps. According to legends, at the beginning of the world there was light. And at the beginning of the art/painting there was a line drawn alongside the shadow.

The series Standing Waters (California Dreaming) is an outcome of Mária’s this-year microresidency in California, US. Right on spot, in plein-air of the West Coast of America, Mária recorded lonely moments of the group of artists by the means of extremely reduced drawing. It is in no way depiction of impression, neither of shades of feelings. She literally inscribed the static character of the certain moment almost out of time, making visible another here and now beyond the hurry of everyday life.

Souvenir is a new form of study, research and presentation of interdisciplinary work of art, which is not taking itself too seriously. Souvenir is something that a person brings from somewhere or is being

given by somebody else. The chosen artists, who are representing various fields of art (visual art, literature, architecture, dance, sound art, multimedia), have met, worked and collected their souvenirs from various places in Slovakia. Alongside the reflection on the chosen places they were given a chance to appropriate something from the discipline of other artists or a manner how to present themselves to the audience. The aim was to work as a unified group ego in the collective balance of the media. Participating artists got a possibility to confront themselves and their work in the dialogue with other forms of art. The group produced improvised work of art around staged elements of solid construction. Participating artists: for architecture Eva Andrášová, for drawing Mária Čorejová, for dance and choreography Tomáš Danielis, for art-arrangement Zuzana Novotová-Godálová, for literature Zuzana Husárová, for music Ľubomír Panák, for multimedia Jakub Pišek (Zuzana Novotová-Godálová, translated by Miroslava Urbanová).

                                                                                                          Miroslava Urbanová

 

Mgr. art. Mária Čorejová (*1975) graduated from Academy of Fine Arts and Design in Bratislava (prof Daniel Fischer, 1994-2000). She obtained Fulbright Scholarship at Art Institute of Boston in the US (2002). She participated in several residencies, such as Strabag Kunstforum Wien (2015 and 2010), CIANT Praha (2010) or Marcel Hicter Foundation Brusel (2004). She was a finalist of Strabag Artaward International (2010). Group exhibitions (selected): 2017 REGULAR LINE, Topoľčany–San Francisco;, The Laundry, San Francisco, USA; 2016 OSAMELÍ, Bratislava City Gallery; 2015 Pamäť–Prelud–Predstava, Galerie Kritiků, Prague; FIGUR/STRUCTUR (Strabag Kunstforum collection), RLB Kunstbrucke, Innsbruck; 2014 FEM(INIST) FATALE, KHB Bratislava; 2012 KRV, Slovenská národná galéria, Bratislava. Solo exhibitions (selected): 2016 LIQUID BORDERS, Loft8 Galerie, Vienna; 2015 Zasľúbená zem, Galéria Schemnitz; 2015 STROM ŽIVOTA, Galéria  Čin čin, Bratislava; 2014 MÁRIA ČOREJOVÁ (REGULAR LINE #2), Gallery Blocprojects, Sheffield, UK; 2014 Krízová cesta, Prezidentský salónik, Hlavná stanica, Bratislava; 2014 Identity/ľahkosť hľadania, Nitrianska galéria (s A. Adamíkovou); 2014 Rozhovory, ktoré vedú inam, Dom umenia/KHB, Bratislava; 2013 DRAWINGS…AND CONTENTS, Kubik Gallery, Porto; 2013 Rozhovory, ktoré vedú inam, Stredoslovenská galéria Banská Bystrica; 2012 EO INSTANTO, Galéria 19, Bratislava; 2011 MIND GAMES, Kasárne-Kulturpark, Košice, Stanica Žilina-Záriečie, Galéria SPACE, Bratislava a iné. Mária works also as graphic designer and book illustrator.

Ing. arch. Miriam Šebianová (*1972) graduated from the Department of Architecture at Slovak Technical University in Bratislava. She is a freelance architect. She participated in the design of several buildings in Slovakia or abroad. Besides architecture she creates art objects (she collaborated with M. Čorejová more times) and she also works as illustrator (Silvia Plath: Čarovný oblek Maxa Nixa, publishing house f.a.c.e., 2016).

Miroslava Urbanová (*1991) studies art history at University of Vienna. She finished her bachelor degree at Comenius University in Bratislava. She works as freelance curator, curator and assistant at the gallery Loft8 in Vienna, external lecturer at Slovak National Gallery and Danubiana. She is a member of the art collective Frustracija.

_______________________________________________________________________________

Samostatná výstava Márie Čorejovej Stojaté vody prezentuje v priestoroch Galérie mesta Bratislavy výber z jej najnovších kresliarských sérií Dni hnevu (2015-2016), Statočný svet (2016-2017), Stojaté vody (2017) a Hranice kresby (2017), doplnený o objekty architektky Miriam Šebianovej Sladký domov (2017). Mária v nich pokračuje v rozvíjaní svojho originálneho autorského programu prevedeného predovšetkým v technike tuš na papieri. Na bielej ploche hárku papiera sa tu stretávajú predmety a javy v zoskupeniach, pri ktorých jednej jednoznačnej interpretácii hrozí uviaznutie na plytčine.

Séria Dni hnevu, odkazujúca svojím názvom ku klasike slovenskej literatúry, pozostáva zo zobrazení predmetov dennej potreby a zároveň univerzálnych symbolov z nášho kultúrneho okruhu, ako napr. chlieb, či loďka. Veci obhorené, horiace, tečúce, či topiace sa samy v sebe, vyvolávajú okamžité znepokojenie nad zmenou ich skupenstva, ich stavu. Mária tu prispôsobuje svoju techniku – tentokrát jemnú kresbu ceruzou a preškrabávaný čierny vosk – k vyvolaniu dramatickejšieho kontrastu, pocitu straty istôt po zásahu pomyselným bleskom hnevu.

Najnovšie započaté Hranice kresby, na ktoré reaguje Miriam Sladkým domovom, sú námetovo príbuzné Dňom hnevu, no ako názov napovedá, Mária tu reflektuje predovšetkým možnosti a limity kresliarského média ako takého. Nemyslí pri tom iba na také predispozície ako priestorové vymedzenie – okraje papiera, či jeho fundamentálnu plošnosť. Spochybňuje, či sa za kresbou nachádza niečo viac než nič. Kovová konštrukcia Miriaminých objektov v tvare domčekov vymedzuje v tretej dimenzii svojimi líniami istý fyzický a ideový priestor, podobne ako Máriina kresebná linka. Hranice tohto priestoru sú narúšané motívmi z Máriinho zvyčajného repertoáru, ako napr. balón, či zvieratá, ktoré si hľadajú svoje miesto v rámci znejasnených hraníc medzi súkromnou a verejnou sférou. Autorky nás nepriamo pozývajú nahliadnuť do ich vzťahu, sladko-krehkého ako cukrové steny jedného z domčekov.

S kresťanskou symbolikou a s kostolom ako náboženským archetypom sa stretávame naprieč Máriinou tvorbou, naposledy nás ňou previedla v cykle Krízová cesta. V novšom cykle Statočný svet však náš pohľad opakovane vťahuje do vnútra sakrálnej architektúry: do lodí, transeptov a kaplniek stredovekých kláštorov a katedrál. Tie sú bez pochýb jednou z najmonumentálnejších materiálnych a umeleckých manifestácii kresťanskej tradície v Európe. Do týchto priestorov autorka prináša cudzie predmety a javy spôsobom, ktorým narúša žánrové vyznenie kresieb. Viac než o fyzický však ide skôr o metafyzický priestor, zbavený svojej božskej aury sprítomnenej pomocou svetla prechádzajúceho cez vitráže. V týchto nemenných skeletoch sú v ikonickej čiernej hmote/tekutine uviaznuté fragmenty sekulárneho sveta. Mária tak posúva diskusiu do roviny rozmýšľania o systémoch (náboženských, spoločenských, kultúrnych) a o ich hraniciach, stretoch a presahoch. Veď podľa legendy bolo počiatku sveta svetlo a na počiatku umenia/maľby bol obkreslený tieň.

Séria Stojaté vody je výsledkom tohtoročnej mikrorezidencie umelkyne v Kalifornii. Priamo v plenéri, na západnom pobreží, zaznamenala extrémne redukovanou kresbou osamotené momenty tamojšej skupiny umelcov. Nejde o žiadnu impresiu, žiadne odtiene pocitov, skôr o doslovný prepis statického charakteru zachyteného momentu akoby mimo čas, zviditeľnenie iného tu a teraz, mimo uponáhľanej každodennosti.

Projekt Suvenír je novou formou štúdie, rešeršu a prezentácie interdisciplinárneho diela, ktorá sa nechce brať príliš vážne. Suvenír je čosi, čo si človek odniekiaľ prinesie alebo od niekoho dostane. Vybraní umelci zastupujúci rôzne formy umenia (výtvarné umenie, literatúra, architektúra, tanec, sound art, multimédiá) sa stretli, pracovali a zbierali svoje suveníry na rôznych miestach na Slovensku. Popri reflexii samotných miest tak dostali možnosť prisvojiť si niečo z disciplín ostatných umelcov alebo formu ako sa prezentovať publiku. Cieľom bolo pracovať ako jednotné skupinové ego v spoločnej rovnováhe médií. Zúčastnení umelci mali príležitosť konfrontovať seba samých a svoju tvorbu v dialógu s inými formami umenia. Skupina dospela k improvizovanému dielu okolo inscenovaných prvkov solídnej konštrukcie. Participujúci umelci: za architektúru Eva Andrášová, za kresbu Mária Čorejová, za tanec a choreografiu Tomáš Danielis, za umelecký aranžment Zuzana Novotová-Godálová, za literatúru Zuzana Husárová, za hudbu Ľubomír Panák, za multimédiá Jakub Pišek (Zuzana Novotová-Godálová).

                                                                                                          Miroslava Urbanová

 

Mgr. art. Mária Čorejová (*1975) je absolventkou Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (prof. Daniel Fischer, 1994-2000). Získala Fulbrightovo štipendium na Art Institute of Boston v USA (2002). Zúčastnila sa viacerých rezidenčných pobytov, ako Strabag Kunstforum Wien (2015 a 2010), CIANT Praha (2010), Marcel Hicter Foundation Brusel (2004). Bola finalistkou Strabag Artaward International (2010). Skupinové výstavy (výber): 2017 REGULAR LINE, Topoľčany–San Francisco;, The Laundry, San Francisco, USA; 2016 OSAMELÍ, Galéria mesta Bratislava; 2015 Pamäť–Prelud–Predstava, Galerie Kritiků, Praha; FIGUR/STRUCTUR (Strabag Kunstforum collection), RLB Kunstbrucke, Innsbruck; 2014 FEM(INIST) FATALE, KHB Bratislava; 2012 KRV, Slovenská národná galéria, Bratislava. Samostatné výstavy (výber): 2016 LIQUID BORDERS, Loft8 Galerie, Viedeň; 2015 Zasľúbená zem, Galéria Schemnitz; 2015 STROM ŽIVOTA, Galéria  Čin čin, Bratislava; 2014 MÁRIA ČOREJOVÁ (REGULAR LINE #2), Gallery Blocprojects, Sheffield, UK; 2014 Krízová cesta, Prezidentský salónik, Hlavná stanica, Bratislava; 2014 Identity/ľahkosť hľadania, Nitrianska galéria (s A. Adamíkovou); 2014 Rozhovory, ktoré vedú inam, Dom umenia/KHB, Bratislava; 2013 DRAWINGS…AND CONTENTS, Kubik Gallery, Porto; 2013 Rozhovory, ktoré vedú inam, Stredoslovenská galéria Banská Bystrica; 2012 EO INSTANTO, Galéria 19, Bratislava; 2011 MIND GAMES, Kasárne-Kulturpark, Košice, Stanica Žilina-Záriečie, Galéria SPACE, Bratislava a iné. Popri voľnej umeleckej tvorbe sa venuje aj grafickému dizajnu a knižnej ilustrácii.

Ing. arch. Miriam Šebianová (*1972) je absolventkou Fakulty architektúry STU v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako architektka v slobodnom povolaní. Podieľala sa na realizáciách viacerých stavieb na Slovensku i v zahraničí. Okrem architektúry sa venuje aj voľnému umeniu, najmä tvorbe objektov (viackrát spolupracovala s M. Čorejovou) a ilustrácii (Silvia Plath: Čarovný oblek Maxa Nixa, vyd. f.a.c.e., 2016).

Miroslava Urbanová (*1991) študuje odbor dejiny umenia na Universität Wien. Bakalársky stupeň štúdia ukončila na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Pôsobí ako nezávislá kurátorka, interná kurátorka a asistentka v galérii Loft8 vo Viedni, externá lektorka v Slovenskej národnej galérii a Danubiane. Je členkou umeleckého kolektívu Frustracija.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s