Oľga Paštéková. Kde bolo-nebolo

Oľga Paštéková

Kde bolo-nebolo / There was, there was not

English text below

21.11.2019 – 5.1.2020

Dom umenia Opava / House of Arts Opava

Pekařská 12, 746 01 Opava

Človek dlhodobo premieňa prírodu na krajinu, mestá, či priemyselné zóny, miesta zábavy a oddychu. Špecializuje priestory, determinuje ich vzhľad, infraštruktúru, hranice a správanie sa v nich. Občas to vznešene nazýva kultiváciou. Myslí však predovšetkým na svoje potreby a ich naplnenie a tak tieto premeny častokrát znamenajú deštrukciu. Odtlačky jeho prítomnosti sú však spravidla dobre rozpoznateľné.

Oľgu Paštékovú fascinujú miesta, ktoré cez deň, ale predovšetkým po zotmení obývajú iné živé bytosti než ľudia, no narozdiel od ľudí nenarúšajú viditeľne nič z prirodzeného chodu vecí. Vo výstave Kde bolo-nebolo umelkyňa otvára tri pomyselné kapitoly súčasnej enviromentálnej hororovej rozprávky v troch imaginárnych a reálnych priestoroch súčasne – mesta, lesa a opusteného zábavného parku.

Emočne silne nabitá inštalácia v centrálnom priestore bývalej rajskej záhrady/rajského dvora prináša dušu (z lat. anima) lesa do galérie. Na ploche úzkych preglejkových priemyselne vyrábaných dosiek sa objavujú zvieratá a stromy, či skôr ich obrysy, tiene. Zobrazenia zvierat sa tu vo svojej ambivalentnej obrysovej (ne)prítomnosti stávajú stopami, indexmi živelnej sily, existenčného strachu a slobody zároveň. Sú v bezprostrednej blízkosti, vyskakujú na návštevníka. Umelkyňa tu simuluje (ne)prirodzené habitaty pre obe prítomné strany – návštevníka (les) i zobrazené zvery (galéria a naopak). Ich svety sa na okamih stretávajú, v momente pohltenia atmosférou inštalácie.

Ochrana zvierat a životného prostredia, rešpektujúca interakcia medzi živočíšnymi druhmi – homo sapiens nevynímajúc – sú pre ňu horúce témy. Okrem maľby a rytia Oľga najnovšie podklad i samotné motívy opaľuje ohňom. Citeľné je to aj v sérii Kärnten Spirit, vystavenej v ochodzi rajskej záhrady/rajského dvora, ktorá vznikla pri Oľginom rezidenčnom pobyte na juhu Rakúska. Zranená štruktúra dreva vytvára živelnú arabesku, vpisuje ďalšiu vrstvu príbehom bez rozprávkového začiatku a konca.

V sérii In Wonderland obývajú zvieratá ruiny opusteného lunaparku. Inšpiráciou bol pre umelkyňu predovšetkým berlínsky Spreepark, či americké zábavné parky zničené prírodnými katastrofami. Spreepark sa stal po bankrote na začiatku milénia obľúbeným cieľom urban exploringu. V súčasnosti sa však uvažuje o jeho revitalizácii pre kultúrne účely. No predtým sa však v jeho štruktúrach začal usádzať nový život – divoké zvery si znovu privlastnili tieto miesta, ktoré začali bujnieť iným životom, než tým konzumným. Osud Spreeparku nie je ojedinelý. Ruiny kedysi populárnych atrakcií masovej zábavy nám však ukazujú nielen ich ekonomický krach. Zároveň sa stávajú symbolickým pomníkom jednej epochy fetišizovania spájania nového a moderného s technologickým pokrokom. Na tomto opustenom ostrove umelo vytvorenej zábavy spolunažívajú plastové labute s vlkmi v turisticky príťažlivom postapokalyptickom settingu, ktorý sa však kvôli ignorácii prírodných zákonov a stupňovaní klimatickej krízy môže stať čoskoro realitou nás všetkých.

 

____________________________________________________________________________________________

For ages, the human transforms the nature – creates landscapes, cities or industrial areas, zones of amusement and rest. He determines spaces and their design, infrastructure, borders and behavior within them. He calls it sometimes very nobly – as cultivation. However, he thinks more or less about his needs and their fulfillment and therefore these transformations turn out to be sometimes destructive. The imprints of his presence are clearly recognizable.

What fascinates Oľga Paštéková are places and spaces that are after the dusk occupied by beings other than human, but in comparison to people these beings do not disrupt the natural course of events. In the exhibition There was, there was not the artist opens three imaginary chapters from the contemporary environmental horror fairytale within three fantastic and real spaces simultaneously – city, forest and abandoned amusement park.

Strongly emotionally charged installation in the central space of the former cloister brings the spirit (lat. anima) from the forest into the gallery. On the surface of narrow industrially produced plywood slabs appear various animals and trees – or rather their silhouettes, shadows. Representations of these beings become – in their ambivalent, outlined non-presence – simultaneously traces, indexes of unrestrained power, existential fear, and freedom. They are in the immediate closeness, almost jumping onto the visitor. The artist simulates (un)natural habitats for both sides – for a visitor (forest) and for animals (gallery and vice versa). Their worlds meet for a moment – in the second of the complete immersion within the installation.

The protection of animals and the environment, respecting interration between the species – human among them – are for Oľga hot topics. Apart from painting and carving she lately started to burn the surface and motifs of her pictures. This is visible in the series Kärnten Spirit that is exhibited in the gallery of the cloister, and which originated in Austria – during the artist-in-residence program. The damaged structure of the wood creates a lively arabesque, adds another layer to the story without the fairytale beginning and end.

Animals from the series In Wonderland occupy the abandoned amusement park. The inspiration for this series stems especially from the artist’s visit of Spreepark in Berlin and pictures of American amusement parks destroyed by natural catastrophes. After its bankruptcy after the beginning of the new millennia, Spreepark became a favorite spot for urban exploring and nowadays there are attempts to revitalize the park for cultural purposes. Before that, its structures were appropriated by the new forms of life – the presence of animals brought another dimension of life there – a different one than the life filled with consumption. The destiny of Spreepark is not singular. Debris and ruins of the previously popular mass entertainment attractions are a symbolical monument to times of fetishization of the new and the modern and its connection to the technological progress. This desert island of artificially created entertainment is cohabitated with plastic swans and wolves in a touristically attractive postapocalyptic setting that could soon become our daily reality due to the ignorance of natural laws and escalation of climate change crisis.

 

 

 

 

 

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s