Kristína Mésároš. Café Moon

Kristína Mésároš

Café Moon

Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa, Liptovský Mikuláš

Tranovského 3, 031 01 Liptovský Mikuláš

26.11.2019 – 11.1.2020

English text below

Liptovská galéria Vás spoločne s umelkyňou Kristínou Mésároš pozýva na otvorenie jej samostatnej výstavy Café Moon. Autorka v nej predstaví výber zo svojich najnovších prác, v ktorých by sme márne hľadali jeden spoločný tematický menovateľ. Charakterizuje ich živý autorský rukopis a špecifická atmosféra mimo všednosti a šedosti každodennosti. Jej obrazy sú nositeľmi na prvý pohľad rozpoznateľných kvalít, ktoré však artikuláciou v jazyku strácajú niečo zo svojho čara.

Maľby Kristíny Mésároš bývajú častokrát vágne charakterizované ako imaginatívne, či invenčnejšie prirovnávané k (predovšetkým literárnemu) žánru magického realizmu. Špecifické kódovanie jej obrazov v symbolickej rovine prináša dojem tajuplnosti, pálčivej, či pre niekoho uspokojivej nemožnosti presne lokalizovať dané výjavy v čase a v priestore.

Umelkyňa nevytvára žiadne nové mytológie, no operuje s istým repertoárom symbolov a asociácií – aj pomocou názvov obrazov, v ktorých počíta s vkladom predošlej skúsenosti diváka. Pre tento účel s radosťou preberá názvy filmov a zasadzuje ich do nových kontextov krajiny osvetlenej pozoruhodnou explóziou svietivých farieb a figúr – figúrok v nejasných situáciách. Príbehy, ktoré sa dajú odčítať z jej malieb neuzatvára posledný ťah štetca maliarky. Jej obrazy nezostávajú mimo denného chodu vecí. Východiskovým bodom pre ich vznik je vždy skúsenosť autorky s novým prostredím, či novými životnými situáciami – návštevy nových miest, krajín, materstvo… Dajú sa v nich objaviť malé i veľké naratívy, osobné spomienky, či archetypálne scény žitej kolektívnej skúsenosti.

Sú uväznené v podivnom druhu temporality, ktorej vnútorné paradoxy dokážeme rozšifrovať pomocou súčasnosti v niektorých momentoch. Umelkyňa v nich komentuje globalizovanú a štandardizovanú dobu pomocou napr. zobrazenia kaviarne uprostred mesačnej krajiny, či nakopených plastových stoličiek prekrytých reťazou plastových lian a kvetov. Kvety rastú na svete od nepamäti, no plastové kvety nezvädnú nikdy. Čas sa zároveň stal platidlom a meradlom nerovnosti. Byť mimo bezcieľnej honby za časom, ktorý sme zotročili vnútri seba samých pomocou jazyka a rôznych prístrojov na jeho meranie, je luxusom. Ten si môžeme dovoliť iba v momentoch osamelého rozmýšľania alebo kolektívnej skúsenosti. Vypnite svoje vnútorné hodinky a nastavte sa na výstavu!

_________________________________________________________________________________________

Liptov Gallery and the artist invites you to the exhibition opening of Café Moon, a solo show of Kristína Mésároš. The artist presents the selection of her latest works that in fact do not share one particular common thematic denominator. However, they are typical of the liveliness of their execution and specific atmosphere beyond average and ordinary. They bear distinctive qualities that unfortunately lose a part of their magic in the moment of their articulation in language.

The paintings of Mésároš are often vaguely described as imaginative, or more creatively compared with the genre of (predominantly literary genre) so-called magic realism. The specifics of the coding of her paintings, especially by the means of using various symbols, bring the impression of mystery, which can be perceived for some people as burning and for the others maybe even as soothing because of the impossibility to localize the depicted scenes in time and space.

The artist does not create new mythologies, but she operates in a distinctive fashion with certain repertoire of symbols and associations – even with the titles of the paintings, where she counts with the viewer’s contribution to the deciphering of the image. For this purpose, she joyfully takes the movie titles and puts them into a new context of a landscape lit with the peculiar explosion of shiny colors and figures – marionettes in unclear situations. The starting point of their formation is always the experience of the author with new surroundings or new situations in her personal life – exploring new places and countries, motherhood… Stories that could be possibly found in her pictures do not come to the (happy) end with the last brushstroke of the artist. Her pictures are not cut off from our daily realities. One can discover small and bigger narratives, intimate memories as well as archetypal scenes of lived collective experience.

These scenes capture strange temporalities, in which inner paradoxes can be deciphered only from our contemporary moments. The artist subtly comments on our times of globalization and standardization of everything by e.g. depicting the café house in the middle of the lunar landscape or piled up plastic chairs covered by chains of plastic flowers mimicking the natural forms. The flowers are for ages in the world, but the plastic ones are ageless. Simultaneously, time became a currency and measuring device of inequality. To be outside of pointless race for time that we enslaved within us in language and various measuring systems is a luxury. We can afford that only in scarce moments of solitary contemplation or collective experience. Switch off your inner clocks and watch!

 

 

 

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s