Kristína Mésároš

Frozen

10.8. – 20.9.2022

Pistoriho palác, Štefánikova 25, Bratislava

V akom momente ste sa naposledy cítili na vrchole svojich síl? Úplne sústredení? Ktoré aktivity vám prinášajú pocity radosti a naplnenia, na ktoré si spomínate do najmenších detailov, možno aj roky po tom, čo sa im už nevenujete? U viacerých z nás pôjde pravdepodobne o činnosti spojené s
telesným pohybom ako napríklad šport… alebo aj maľovanie. A v jednom konkrétnom prípade, priamo pred vami vo výstavnom priestore, sa zdrojom týchto pocitov stalo maľovanie ľudí, ktorí športujú.

Vo svojej najnovšej sérii sa Kristína Mésároš totiž venuje spracovaniu námetu rýchlokorčuliarov a rýchlokorčuliarok. Východiskom sa jej síce stali fotografie zo starých časopisov, no nejde jej primárne o hru na strunách spomienkového retra. Korčuľujúci sa športovci a športovkyne, zamrznutí v okamihu stlačenia spúšte, zvečnení v nekvalitných reprodukciách, sú pre Mésároš iba prvotným extatickým tematickým odpichnutím sa na ploche plátna. Ponúkajú jej možnosti predvedenia jej maliarskych
schopností, ktoré akcentujú aj iné kvality ako vynikajúci športový výkon. Sú pre ňu výzvou pre spontánne pôsobiace prevedenie, ktoré umocňuje dojem rýchlosti a ľahkosti, ale aj postupného strácania sa v utekajúcom okamihu s rozostrenými kontúrami. Zamrznutá vodná hladina sa stáva
metaforou, tenkou hranicou medzi dvoma svetmi, dvoma skupenstvami, niečím nestálym a pominuteľným.

Pre dosiahnutie akýchkoľvek cieľov, ako spomínaný športový výkon či dokončený obraz, potrebujeme silnú vnútornú motiváciu. Iba pomocou nej sa nakoniec dokážeme vystrieť na vrchole pyramídy našich potrieb v sebarealizácii. K jej kultivácii a zosilneniu nám pomáhajú aj naši roztlieskavači, priatelia či návštevníci výstavy. Individuálny výkon povzbudený kolektívnym rítom je sprítomnený ako takmer nadprirodzený úkaz na Mésárošovej obraze Stolen Time (Ukradnutý čas) alebo v detaile na
obraze Frozen (Zamrznutá). Tento dojem umocňujú, okrem kompozície, aj monochromaticky poňaté figúry. Ostávajú abstrahované v obrysoch a odtlačkoch plných pulzujúcej, exaltovanej energie. Akoby sa však zároveň stali stelesneným varovaním pred sebou samými, pred naším vlastným perfekcionizmom, túžbou byť na vrchole stále, ktorej realizácia však nezávisí iba od nás.

//

When did you feel at the heights of your abilities? Completely focused? Which activities bring you joy and make you content, so that you remember all details, even after years you have finished doing them? In the case of many of us it will be most likely an activity connected to physical exer-
cise such as sport… or painting. And in one particular case, right in front of you in the exhibition space, was the source for these feelings the act of painting people doing sport.

In her latest series Kristína Mésároš paints the motif of speed skaters. The artist was inspired by the photos from the vintage magazines. However, she is not solely playing the retro-nostalgia game. These skaters, who remained frozen in the moment of capturing them, immortalized in the low-quality pictures, were for Mésároš only an initial extatic thematic push off the surface of the canvas. They offered her the space to show off her painting skills, which accentuated different qualities than the out-
standing sports performance. They presented a challenge for spontaneous rendering, which stressed the impression of velocity and ease, as well as the gradual disappearance of the fleeting moment in the blurred outlines. The frozen water surface became a metaphor, the thin border between two worlds, two matters, something unstable and ephemeral.

To achieve any goal, such as aforementioned sports performance or a finished picture, one needs strong internal motivation. It enables us to stand straight on the top of our pyramid of needs in self-actualization. To cultivate and amplify our motivation one needs cheerleaders, friends or vis-
itors of the exhibition. The individual performances, supported by the collective ritual, comes to the fore like an almost supernatural phenomenon in the picture Stolen Time or in the detail of the picture Frozen. This impression is enhanced, apart from the composition, with almost mono-
chrome figures. They remain abstracted, rendered in outlines and imprints, which are filled with pulsating, exalted energy. As if they embodied the warning about ourselves, our own perfectionism, desire to stay on the top, which realization is never completely relying only on us.

Miroslava Urbanová