Kristína Mésároš

Blue Mind

12.11.2022

Dub Gallery, Pelhřimov

Niektoré spoločenské či prírodné fenomény dostanú priliehavé a nadčasové pomenovania, iné po čase potrebujú revíziu. Snažíme sa však nimi vo všeobecnosti pomenovať to, čo už dlhodobo nejakým spôsobom pozorujeme. Hlavne, keď veríme, že v tom nie sme sami/y – či už ide o medziľudské vzťahy alebo to, ako interagujeme so svojím širším okolím a prostredím. Alebo nám napadnú akosi prirodzene a my neskôr zistíme, že už ich niekto použil – ako v prípade názvu výstavy Kristíny Mésároš Blue Mind. V preklade modrá myseľ je pojem spopularizovaný morským biológom Wallace Nicholsom, ktorý skúmal pozitívne pôsobenie vody na človeka v jej rôznych podobách. Zaujal ho ukľudňujúci, priam meditatívny účinok vody – či už ide o napustenú vaňu po práci, víkendovú návštevu jazera alebo bazénu na dovolenke. Prítomnosť vody spúšťa rôzne fyziologické procesy spojené s psychickými benefitmi, ktoré si určite na sebe všimli nielen plavci/kyne, hydratované celebrity či ľudia venujúci sa rybárčeniu.

Voda sa vo forme riek, jazier a bazénov, ale aj ako súčasť dynamického maliarskeho rukopisu, objavuje v tvorbe Kristíny Mésároš dlhodobo. V sériách rýchlokorčuliarov a rýchlokorčuliarok sa transformuje do pevného ľadového skupenstva a stáva sa predovšetkým odrazovým mostíkom pre športové výkony. Neostáva však jednotvárnou masou, maliarka na nej rozohráva sily a pohyby, ktoré majú ďaleko od nenápadnej, pokojnej a tichej hladiny. S o to väčšou intenzitou tak oživuje tieto momentky plné sústredenia, ale aj radosti, pôvodne zachytené na starých fotografiách. Rýchlosť a ľahkosť sa stávajú dominantnými elementmi nielen v námete, ale aj v samotnom maliarskom procese a prevedení. Ďalším motívom, ktorý jej ako autorke momentálne ponúka priestor pre maliarsky rýchlostný experiment spojený s vodou, sú obrazy s ponorenými / vynárajúcimi sa konármi. Na prvý pohľad pôsobia ako vykorenené a osamelé, no v skutočnosti sa pre nás stávajú jedinými pevnými bodmi na ligotavej hladine, ktorá stimuluje k vizuálnemu blúdeniu po obrazovej ploche. Modrá farba je však vo všeobecnosti považovaná za farbu stability a pokoja. Môžu nás tieto obrazy, aj keď nie sú dokonalou ilúziou vodnej hladiny a zveličujú niektoré jej kvality, o.i. jej fluiditu a nestálosť, možno na moment priviesť do stavu, ktorý nám spôsobuje naša prítomnosť pri vode v reálnom živote? A ako hlboko sa vôbec dokážeme ponoriť sa do seba pri pozorovaní obrazu?

Miroslava Urbanová