Mäkké škrupiny

Nikoleta Gazdová – Lilla Gombos – Dominika Kováčiková

Výstava študentiek Akadémie umení v Banskej Bystrici a študentky Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave

Kurátorka: Miroslava Urbanová

3.5. – 25.5.2023

Pistoriho palác, Bratislava

Figuratívna maľba a fotografické zachytenie človeka nie sú spojené iba s reprezentačnou funkciou, so zachytením podoby viac či menej privilegovaných ľudí či s prerozprávaním skutočných či vymyslených príbehov. Figúra môže byť nositeľkou existenciálnych pocitov, širokého rozpätia emócií a zároveň dôležitých politických statementov. Stáva sa tak predovšetkým v súvislosti s uvedomovaním si potenciálu tela ako nástroja protestu, javiska každodenných mikro- a makroagresií. Boj o slobodu a sebaurčenie prebieha na viacerých, aj individuálnych, úrovniach, telo nevynímajúc. Jeho bolesti a radosti sú najintenzívnejšou pripomienkou toho, že sme nažive. Pohľady naň sú však častokrát poznačené nánosmi stereotypov, ktorým vystavené umelkyne každá svojím spôsobom protirečia a odolávajú, prevracajú ich či absurdne zveličujú.

Väčšina obrazov Dominiky Kováčikovej je autoportrétna, no realizmus výrečne nahrádza bezostyšná hyperbola a vtipná skratka. Figúry sa nachádzajú pod akousi monumentalizujúcou lupou, ktorou autorka zaostruje na nenormatívne telá, abjektné aspekty telesnosti, ale aj bezprostredné spomienky na nedávne udalosti odtlačené na koži. Podčiarkuje objavné, zmyselné, ale aj v istých situáciách nepríjemné uvedomovanie si vlastného tela. Jej hedonistické figuratívne maľby a kresby sú plné šťavnatých momentov, ktoré majú potenciál uhniezdenia sa v hlavách diváčok a divákov. Zasýtia však nielen náš vizuálny apetít. Dokážu zároveň nasmerovať náš pohľad aj na vážnejšie témy spojené s následkami tráum a ich odrazmi vo vzťahoch – aj k sebe samej/samému.

Fragmenty ľudského tela vo forme gumene pôsobiacich končatín sa objavujú na obrazoch Lilly Gombos vždy v istom určujúcom vzťahu, v (tragi)komickej konštelácii – k sebe navzájom či k iným objektom. Klasickú telovú farbu tu nahrádza jej ružová a fialová karikatúra. Bizarnosť zobrazeného podčiarkuje ostrý kontrast mäkkého, poddajného telesného materiálu a tvrdosti geometricky definovaných objektov. Umocňuje dojem stretu dvoch odlišných svetov, v ktorých sa však odráža naša každodennosť. V nej sa jednak snažíme všemožne kvantifikovať všetky aspekty našej telesnosti, no v konečnom prežívaní nám jej racionálne uchopenie uniká. Zároveň sa tu telo dostáva do pozície objektu, čo prináša znepokojivý efekt hraničiaci s pocitmi ohrozenia. Ten umelkyňa podčiarkuje priamou, ťaživou konfrontáciou s cudzími predmetmi. 

Nikoleta Gazdová pracuje s telom primárne v médiu fotografie. Využíva však aj materiálnejšie, hmatateľnejšie presahy vo forme latexových a textilných objektov a inštalácií. Jej hlavným výrazovým prostriedkom je telesná schránka, akási organická škrupina, ktorú manipuluje v procese fotografovania či v postprodukcii. Tematizuje ju jednak prostredníctvom čierno-bielej fotografie v preexponovaných kontrastoch, ale aj rôznymi odliatkami vlastného tela, použitím haptických materiálov. Náš pohľad smeruje na neurčité záhyby kože a časti tela. Chýbajúca telová farba podčiarkuje jemnú kresbu žiliek a vrások vystupujúcich na povrchu kože. Stávajú sa stelesnenými spomienkami a tichou manifestáciou pulzujúceho života pod povrchom. Umelkyňa zároveň miestami rozohráva obrátenú inscenáciu rolí ženského a mužského tela. Narúša väčšinový heteronormatívny pohľad na ľudskú nahotu a rodovo podmienenú sebainscenáciu.

Nikoleta Gazdová (*1997) študuje fotografiu na Akadémii umení v Banskej Bystrici. V roku 2021 vystavovovala v Rozkvet Gallery v Banskej Bystrici, v Galerii Bramborárna v Prahe, v Pistoriho paláci v Bratislave či na umeleckom festivale v Tehlárni v Liptovskom Mikuláši. V 2020 zas predstavila svoje diela na výstavách v Záhrade CNK v Banskej Bystrici či v Galérii mesta Topoľčany.

Lilla Gombos (*1999) je študentkou maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V roku 2022 mala samostatnú výstavu v Art Books Coffee Bratislava a zúčastnila sa projektu OSVIT. V 2021 boli jej diela vystavené v Paríži v sídle UNESCO a konferenčnom centre OECD.

Dominika Kováčiková (*1996) absolvovala bakalárske štúdium v Ateliéri grafiky a vizuálnej tvorby na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici a v magisterskom štúdiu pokračuje v maliarskom ateliéri. Aktuálne sú jej diela vystavené v rámci skupinovej výstavy Heroines v Izraeli. V roku 2021 vystavovala v Galérii 19 a v DOT. Gallery v Bratislave.

EN:

Soft Shells

Nikoleta Gazdová –  Lilla Gombos –  Dominika Kováčiková

Exhibition of students of the Academy of Arts in Banská Bystrica and students of the Academy of Fine Arts and Design in Bratislava

Curator: Miroslava Urbanová

3.5. – 25.5.2023

Pistoriho palác, Bratislava

Figurative painting and the photographic portrayal of human beings are not only associated with a representational function, with capturing the likeness of more or less privileged people or with retelling real or fictional stories. The figure can be the bearer of existential feelings, of a wide range of emotions and simultaneously of important political statements. This happens especially in the context of the awareness of the body’s potential as a tool of protest, a stage for everyday micro- and macro-aggressions. The struggle for freedom and self-determination takes place on multiple, even individual, levels, not excluding the body. Its pains and joys are the most intense reminders that we are alive. However, the glimpses on it are often stained by the layers of stereotypes, which the exhibited artists each in their own way contradict and resist, invert or absurdly exaggerate them.

Most of Dominika Kováčiková’s paintings are self-portraits, but realism is eloquently replaced by blatant hyperbole and witty shortcut. The figures are rendered as if they were placed under a kind of monumentalizing magnifying glass, through which the artist points to non-normative bodies, to abject aspects of the corporeality, as well as to immediate memories of recent events imprinted onto the skin. She underlines the revelatory, sensual, but also in certain situations uncomfortable awareness of one’s own body. Her hedonistic figurative paintings and drawings are full of juicy moments that have the potential to nestle in the minds of viewers. However, they satisfy more than just our visual appetite. They can also direct our gaze to more serious themes related to the consequences of traumas and their reflections in relationships – and to oneself.

Fragments of the human body in the form of rubbery-looking limbs always appear in Lilla Gombos’ paintings in a certain defining relationship, in a (tragi)comic constellation – to each other or to other objects. The traditional flesh colour is here replaced by her pink and purple caricature. The bizarreness of what is depicted is underlined by the sharp contrast of the soft, pliable body material and the hardness of the geometrically defined objects. It reinforces the impression of a clash of two different worlds, which nevertheless reflect our everyday life. In it, we try to quantify all aspects of our physicality in every possible way, but in the final experience, its rational grasp eludes us. Simultaneously, the body is placed in the position of an object, which brings an unsettling effect bordering with feelings of endangerment. The artist underlines this by a direct, distressing confrontation with foreign objects. 

Nikoleta Gazdová works with the body primarily in the medium of photography. However, she also uses more material, tangible overlaps in the form of latex and textile objects and installations. Her main means of expression is the bodily envelope, a kind of organic shell, which she manipulates in the process of photography or in post-production. She thematizes it both through black and white photography in overexposed contrasts, but also through various casts of her own body, using haptic materials. Our gaze is directed towards indistinct folds of skin and body parts. The lack of flesh colour emphasises the subtle pattern of veins and wrinkles appearing on the surface of the skin. They become embodied memories and a silent manifestation of the pulsating life beneath the surface. At the same time, the artist sometimes plays out a reversal of the roles of the female and male body. She disrupts the dominant heteronormative view on human nudity and gendered self-representation.

Nikoleta Gazdová (*1997) studies photography at the Academy of Arts in Banská Bystrica. In 2021 she exhibited at Rozkvet Gallery in Banská Bystrica, Bramborárna Gallery in Prague, Pistori Palace in Bratislava and at the art festival in Tehláreň in Liptovský Mikuláš. In 2020, she presented her works at exhibitions in the CNK Garden in Banská Bystrica or in the Topoľčany City Gallery.

Lilla Gombos (*1999) is a student of painting at the Academy of Fine Arts and Design in Bratislava. In 2022 she had a solo show at Art Books Coffee Bratislava and took part in the exhibition OSVIT. In 2021, her works were exhibited in Paris at the UNESCO headquarters and the OECD conference centre. 

Dominika Kováčiková (*1996) completed her Bachelor’s degree in the Department of Graphic and Visual Arts at the Faculty of Fine Arts of the Academy of Arts in Banská Bystrica. She continues her Master’s studies in the Department of Painting. Currently she exhibits her works in a group show Heroines in Israel. In 2021 she exhibited at Gallery 19 and DOT. Gallery in Bratislava.