Credits: Andrea Kopecká, Cvernovka/Vybité zuby, 100x100cm, akryl na plátne, 2016
Andrea Kopecká: Toucher la ville/ Dotyky s mestom
Galéria Čin Čin, Podjavorinskej 4, Bratislava
Vernisáž: 27. 9. 2016 o 18.00
Trvanie: 28.09.–22.10.2016, oh: p.-p. 14.00-18.30
Galéria Čin-Čin uvádza samostatnú výstavu maliarky Andrey Kopeckej Toucher la ville/ Dotyky s mestom. Dvojjazyčný názov výstavy sa viditeľne dotýka, okrem domácej Bratislavy, ešte jedného – frankofónneho – mesta, a to samotného Paríža. Andrea tam v máji vďaka Fondu na podporu umenia absolvovala mesačnú rezidenciu, počas ktorej jej pozornosť prešla, od pre ňu typického portrétu/ figúry, k žánru krajinomaľby, konkrétne k mestskej krajine. Séria Plein Air d’Atelier je priamym výstupom z tejto skúsenosti. Bratislavský cyklus zameraný na “čierne diery” hlavného mesta vznikol neskôr, ako rozvinutie témy rozpracovanej v Paríži.
Na rozdiel od najznámejších inovátorov inak tradičného žánru krajinomaľby – francúzskych impresionistov – sa Andrea nesnaží o bezprostredné zachytenie atmosféry prežiarenej valérmi slnečného svitu. V koži súčasnej flâneuse[1] preskúmala záhyby mesta, aby ho neskôr v ateliéri znovuprecítila, navrstvila, premyla a dala mu obdĺžnikový formát. V Andreiných obrazoch z Paríža netreba hľadať žiadne mestské dominanty, ani pocty v podobe stereotypných obrazov Eifellovky, či obeliskov najznámejšich námestí, ktoré turisti spamäti dobrovoľne a radi komponujú do stoviek takmer identických fotiek. Ak sa objaví nejaká silueta, je tak abstrahovaná, že sa naozaj stáva nejasným tieňom svojej predlohy. Základným prvkom Andreinej parížskej verzie krajinomaľby je horizont, hranica oddeľujúca nebo od zeme. Jedná sa o vysokosubjektívne stvárnenie prchavej spomienky na miesta, ktoré ostávajú v pamäti nielen na základe vizuálneho vnemu, ale všetkých zmyslov pretavených do odtieňov dojmov.
V sérii z Bratislavy, ktorú má Andrea ako rodné mesto nepochybne vrytú hlbšie v pamäti, si naopak všíma konkrétne stavby a rozpoznateľné miesta mesta, ktorých stav sa dá opísať ako bezútešný, či priam chorobný. Vníma ich ako rany, diagnostikuje ich s použitím medicínskej terminológie a vizualizuje takmer taktilné (ne)kvality omietky opadávajúcej z fasády, ktorú drží pokope developerskými bagrami ohrozený skelet. Pod Andrein drobnohľad sa dostávajú bývalá a nová Cvernovka s ich “vybitými zubami”, “obrezané” Františkánske námestie, “psoriatická” fasáda bývalej nemocnice na Zochovej, či “zhubný nádor” na bývalom Zuckermandli. Vyzerá to na epidémiu. Nachádzame sa v historickom okamihu, kedy sa tieto zranené miesta postupne dostávajú do pozornosti rôznych záujmových skupín. Andrea ich dokumentuje v ich dočasnej zdanlivo opustenej prítomnosti, ktorá v sebe vrství kapitoly mestského palimpsestu.[2] Ide o obžalobu zanedbania starostlivosti? Stanú sa nakoniec Andreine maľby nostalgickým suvenírom bývalej odpudivej krásy týchto (polo)ruín postupne transformovaných na ďalšie office priestory a apartmány za premrštené ceny?
Miroslava Urbanová
Andrea Kopecká (*1988) študovala v 2002–2008 na ŠUV Jozefa Vydru. V 2008–2010 pokračovala v štúdiu na Katedre grafiky a iných médii. V rokoch 2010 – 2014 bola poslucháčkou Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave v 4. Atélieri maľby u prof. Ivana Csudaia. Pod prezývkou Adra hosťuje v tatérskom štúdiu Rooster Tattoo. Spolu s bývalými spolužiakmi zo 4. Ateliéru maľby vystavuje od roku 2014 v rámci umeleckej skupiny BAnda.
Vybrané výstavy a ocenenia: Rezidenčný pobyt Cité Internationale des Arts Paris (2016), Galéra M.A. Bazovského Trenčín (2016), Galéria Jána Koniarka (2015), Galerie Artatak Praha (2015), Galerie Magna Ostrava (2015), Freshmen´s Gallery Bratislava (2015), Žumpa, Bratislava (2014), Cena Slovenskej rektorskej komisie za umenie (2014), River Gallery Bratislava (2014), Galéria M++ Bratislava (2013), Spot Bratislava (2013), Galéria Ego Bratislava (2013), Galéria Dunaj Bratislava (2013), Galéria SPP Bratislava (2013), Galéria Cvernovka Bratislava (2012).
[1] Flâneuse označuje ženskú verziu francúzskeho slova mužského rodu flâneur – typickú postavičku v dielach Baudelaira alebo Balzaca z 19. storočia. Išlo o mladého gentlemana s vysokým klobúkom a vychádzkovou palicou, ktorý sa prechádza po modernizujúcom sa meste a skúma všetky jeho zákutia. V minulosti sa pochybovalo o dobovej verzii jeho ženského náprotivku, v súčasnosti sa skúmajú aj flâneuses 19. storočia.
[2] Urban palimpsest je termín spopularizovaný Andreasom Huyssenom, ktorý literárny pojem palimpsestu, označujúceho rukopis, ktorý bol viacnásobne prepísaný, ale stále vidno aj časti jeho pôvodného obsahu, prenáša do súvislosti s čítaním miest a ich štruktúry podmienenej historicky. Robí tak v rámci diskurzu o pamäti a jej globalizácii.
Miroslava Urbanova. Freelance Curator and Art Critic 