Jazdkyne/ Riders

Jazdkyne/ Riders

Alena Adamíková, Mária Čorejová, Kristína Mésároš, Oľga Paštéková

ZOYA Museum, Elesko Wine Park, Partizánska 2275, 900 01 Modra

Vernisáž/ Exhibition Opening: 8. marec 2020, 16:00

Trvanie výstavy/ Duration: 9.3. – 31.5.2020

Zkoumáme-li mytologické obrazy, poznáváme procesy probíhající v psýché a pokoušíme se vlastně o jejich interpretaci. …. Když se zamýšlíme nad obrazy řecké mytologie, měli bychom si položit otázku, jaký mají tyto obrazy význam pro náš individuální život.

Edward F. Edinger, Věčná dramata. Skrytý smysl řecké mytologie

 

Skupinová výstava Jazdkyne predstavuje diela štyroch umelkýň s výrazným autorským programom a rozpoznateľným rukopisom – Aleny Adamíkovej, Márie Čorejovej, Kristíny Mésároš a Oľgy Paštékovej. Tie vo svojej tvorbe viac-menej nikdy neopustili pole figuratívneho zobrazenia a zaujímajú ich postavy, miesta, javy a veci mytologické, archetypálne. V nich sa odráža všeobecná ľudská skúsenosť pretlmočená prostredníctvom symbolických zobrazení.

 

Antická mytológia je plná takýchto archetypov, pravzorov, symbolických nositeľov istých vlastností, ašpirácií a osudov vo forme bohov a héroov, bohýň a hrdiniek. Tie sú východiskovým bodom pre vznik najnovších obrazov Aleny Adamíkovej, ktorá je známa predovšetkým svojou imaginatívnou portrétnou tvorbou. Nezaujíma ju však prepis epického naratívu za tou ktorou postavou v kánonickom momente z dejín umenia. Sústredí sa na charakterové vlastnosti a psychologický potenciál jednotlivých figúr. Nositeľky pre ňu kľúčových abstraktných atribútov hľadá vo svojom bezprostrednom okolí, v očiach či v gestách svojich najbližších. Snaží sa ich oslobodiť od dvojrozmernosti a falošného realizmu portrétneho zobrazenia tým, že na ich pokožke rozohráva celú paletu farieb, zviditeľňujúc pulzujúci vnútorný život postáv.

 

Mária Čorejová pracuje primárne v médiu kresby tušom na papier. V poslednej rozsiahlejšej sérii kombinovala detailne prepracované pohľady do lodí európskych stredovekých katedrál s enigmatickými objektmi plávajúcimi v amorfnej tekutej matérii tušu. Umelkyňa dlhodobo objavuje zákutia tajomných miest a neurčitých priestorov mimo prebádaných teritórií. Tieto miesta nenájdeme na mape, no predsa sú stáročia prítomné vo fantázii rôznych národov a kultúr. Sú mentálnym obrazom túžobných projekcií ľudskej psyché, Rorschachovou škvrnou hľadajúcich a stratených. Známe objekty tu prerastajú za možnosti svojho materiálu, pretekajú v nečakaných kontextoch a tak zanikajú ich jasné významy.

 

Osobná mytológia Oľgy Paštékovej využíva symboliku vlkov, havranov či spustošeného lesa nielen ako metaforu následkov problematicky hierarchizovaného vzťahu medzi človekom a prírodou. Tieto na prvý pohľad temné stvorenia a javy v jej najnovších prácach naberajú na troskách zábavných parkov nové kontúry. Sú vytrhnuté z mystifikačných legiend tematizujúcich ich démonickú povahu. Reprezentujú návrat prírody do bývalých priestorov konzumného simulakra zábavy pre seba. Dostávajú hlas, čoraz naliehavejší, ktorý umelkyňa spája so sokratovským daimonionom – vnútorným hlasom pomáhajúcim pri hľadaní dobra. Treba sa iba nechať viesť.

 

Obloha na obrazoch Kristíny Mésároš je iba veľmi zriedka pokojná a modrá – zvyčajne hrá celým dúhovým spektrom. Práve expresívne použitie farby dotvára atmosféru zvláštne tichých, bezčasových či nadčasových výjavov, zvýrazňuje nevyčerpateľný archetypálny potenciál média maľby ako takého. Posedy, loďky, les či cesta sú práve prvkami, ktoré sú súčasťou nášho kolektívneho podvedomia, asociujú nám oveľa viac než je zobrazený objekt. „Mesačná krajina“ je na jej obrazoch viac než len suchou pláňou. Je ozvenou všetkých možných scenárov, ktoré predchádzali jej vzniku. Tento zvuk známeho znásobujú samotné názvy diel, ktoré sú častokrát inšpirované filmovými titulmi. Výsledok je vždy prekvapivý – bez nároku na jeden ucelený výklad príbehu.

 

Jazdkyne sú výstavou štyroch neúnavných umelkýň, ktoré nachádzajú inšpiráciu pre svoje diela v kultúrne hlboko zakorenených predstavách a vzoroch. Tie však aktualizujú o momenty ich prehodnotenia, reinterpretácie či zneistenia. Jazdkyne stelesňujú emancipačnú silu, uchopenie svojho života a tvorby za opraty a spoločné vydanie sa vlastným smerom.

_____________________________________________________________

As we reflect on the mythological images, we are studying the facts of the psyche and trying to interpret them. … As we consider the basic images of Greek mythology, we should ask what the particular images could mean in our own individual lives.

Edward F. Edinger, The Eternal Drama. The Inner Meaning of Greek Mythology

 

The group exhibition Riders presents works of four female artists with distinctive authorial programme and recognizable painterly technique – of Alena Adamíková, Mária Čorejová, Kristína Mésároš and Oľga Paštéková. In their oeuvres they never abandoned the figurative representation. They are interested in figures, spaces, phenomena and things that could be described as mythological and archetypal. One can read them as the matters of the universal human experience, which has been translated into symbolic representations.

 

Classical mythology is a great source of such archetypes, templates and symbolic bearers of certain character traits, aspirations and destinies – of Gods, heroes, Goddesses and heroines. Some of them became a starting point for the latest paintings of Alena Adamíková, who is known for her imaginative portraits. However, she is not interested in the transcription of epic narrative of the protagonists from antiquity in the canonical moment from art history. She focuses on character traits and psychological potential of the chosen figures. She searches in her immediate surroundings for such faces that would express these abstract attributes and qualities, in eyes and gestures of her family and friends. She tries to free them from the two-dimensionality and false realism of portrait, making the pulsating inner life of her characters visible with the shimmering of the range of colours on their skin.

 

Mária Čorejová works primarily in the media of ink drawing on paper. In her last extensive series, she combined detailed views into naves of European Gothic cathedrals with enigmatic objects floating in the amorphous fluid of ink. She continuously searches for further mysterious, strange places and undefined spaces behind the known territories. Although we won’t find these places on the map, they are present in the phantasy of different nations and cultures. They are mental pictures that consist of longing projections of human psyché, a Rorschach stain for those, who are searching and who are lost. The well-known objects are growing off the possibilities of their material, overflowing into unpredictable contexts so that their fixed meanings disappear.

 

The personal mythology of Oľga Paštéková uses the symbolic of wolves, ravens or destroyed woods not only as a metaphor of problematic hierarchies between humans and nature. These seemingly dark creatures and phenomena are taking new contours in her latest works, in which they are placed into the debris of amusement parks. They broke free from mystifying legends that thematize their demonic nature. They represent the return of the nature to former spaces of consumerist simulacrum, places of the amusement for the amusement itself. They have been given a voice that is becoming more and more insistent and that the artist associates with the Socratic daimonion – an inner voice helping by the searching for the good. One only needs to follow it.

 

The sky in the paintings of Kristína Mésároš is rarely calm and blue – it usually shines with all colours of the rainbow spectrum. Her expressive usage of colour makes the atmosphere of strangely quiet, outside-of-time or timeless depictions complete. It emphasizes the inexhaustible archetypal potential of the medium of painting as such. High seats, boats, woods or road are elements that remain a part of our collective unconsciousness. They associate us much more than the object represented. ‘A moonland’ is in her pictures not only a dry plain. It is an echo of all possible scenarios that preceded its formation. This sound of familiar is amplified with the names of the pictures that were in many cases inspired by movies. The outcome is always surprising – without the claim to the only one exclusive interpretation of the story.

 

Riders is an exhibition of four tireless artists, who find the inspiration for their works in the culturally anchored images and patterns. Subsequently, they update them in the moments of reevaluation, reinterpretation or by making them unstable. Riders embody the emancipatory power, the holding of the reins of one’s own life and image-making and the choice of the individual path within the group.

Jazdkyne_Zoya_2

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s